Klopem na dvere, čakám, či otvoríš
Vôbec neviem prečo, mávam s tebou kríž
Pokojne čakám, mysľou som pri tebe
Plánujem veci, ktoré mať nesmieme...
Snívam o stráňach trávy plnej rosy
O kráľovstve bez hraníc, kde sme bosí
Snívam o mieste, kde smejú sa stromy
Kde je len láska – strach sa už dávno zlomil
Snívam o svete, kde možné je všetko
Urobíš „Lusk!“ a zrazu už niet svedkov
Zadržiavam plač, chcem veriť svojim snom
Viem však, že to nie je určené nám dvom...
A tak teraz, keď otváraš mi dvere
Rozmýšľam, ako poviem ti to celé
To, že ťa ľúbim je pre mňa vec jasná
No viem, že s tebou nemôžem byť šťastná...
S otázkou nemou, čo krášli ti pery
Tvoj pohľad je na mne, plne mi verí
Poviem ti s tvárou, čo slzy dnes nosí:
„Posledné objatie a kávu, prosím...“